Odpoveď Radovanovi Bránikovi a jeho krajine mantinelov

Autor: Milan Krajniak | 27.6.2013 o 18:37 | (upravené 27.6.2013 o 18:49) Karma článku: 12,20 | Prečítané:  2154x

Pravica by sa mala od ľavice líšiť okrem iného tým, že vie hovoriť a robiť aj nepopulárne veci. Nemali by sme byť populisti. A nemali by sme skákať tak ako Fico píska. Pred týždňom som nahneval viacerých blogerov tým, že som si dovolil reagovať na populistický blog Samuela Mareca “Pár slov pre pravicu”. Marec týmto blogom opakoval Ficovu propagandu o tom, že za Čižnára môže pravica. Radovan Bránik dokonca dospel k názoru, že som chorobne fixovaný na Fica, Smer a namiesto sebareflexie útočím na Mareca: “Ako mám veriť pravici, že dobre povedie krajinu v ťažkých časoch, keď dokáže považovať za smrteľné ohrozenie Sama Marca?” Tak teda ešte nieľkoľko poznámok k téme, ešte niekoľko kvapiek oleja do ohníka, ktorý sa tak pekne rozhorel.

Ak by som chcel byť ľúbivým predstaviteľom novej pravice, nebolo by nič ľahšie, ako sa zapojiť do diskusie o stave pravice komentovaním Marecovho blogu slovami typu “hovorí mi z duše”, “ako presne to vystihol”, “sám by som to nenapísal lepšie” a podobne. Spolu by sme si voľkali vo frustrácii a masochisticky sa utvrdzovali v tom, že tá naša pravica, to sú všetko naozaj úplní imbecili.

Lenže mojou túžbou nie je zaradiť sa do psychologického spoločenstva ľudí, v ktorom máme rovnaké názory a pocity, a v ktorom si spoločne zanadávame na pomery. Mojou túžbou je zmeniť pomery na Slovensku.  Ak chceme situáciu naozaj zmeniť, mali by sme pravdivo a nie populisticky pomenovať príčiny, kto za veci môže. Napríklad aj za Čižnára. Tak poďme na to.

Tvrdenie Samuela Mareca 1: To pravica a nie Fico dokázala nezvoliť Čentéša a spraviť z toho divadlo, pri ktorom sa aj jej volič cítil trápne”.

Odpoveď 1: A ja som si doteraz myslel, že pravica Čentéša nakoniec zvolila. A že Čižnár mohol byť zvolený iba preto, lebo Gašparovič Čentéša odmietol vymenovať. Myslel som si, že spory na ústavnom súde boli o tom, či prezident musí alebo nemusí Čentéša vymenovať. A o tom, či boli porušené Čentéšove práva ako pravicou zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora.

Môj uzáver: Marec sa mýli. Čentéša nakoniec pravica napriek Dzurindovi, Janišovi a Kočnerovi zvolila. Mimochodom, najmä vďaka Ivete Radičovej a Danielovi Lipšicovi. Za Čentéšove nevymenovanie môže prezident a nie pravica.

Samuel Marec skočil na lep Ficovi, ktorý tézu o zodpovednosti pravice za nezvolenie generálneho prokurátora dookola opakuje. Je to jeho dlhodobá stratégia znechucovať pravicových voličov. Niežeby pravica nedokázala znechucovať vlastných voličov aj sama. Ale teraz k tomu prispieva aj Samo. Zbytočne. Vo veci, kde pravica nakoniec nezlyhala. Zlyhal prezident.

Tvrdenie Samuela Mareca 2: “To pravica a nie Fico kalkulovala, ako byť so Smerom vo vláde.”

Odpoveď 2: Priznám sa, že doteraz som si myslel, že minimálne SaS, Lipšic, Matovič a dokonca aj SDKU pred voľbami jednoznačne spoluprácu so Smerom vylúčila. Myslel som si, že so Smerom koketovala časť KDH a Most.

Môj uzáver: Marec paušalizuje a zjednodušuje. Pravica nie je jeden organizmus. Odjakživa na Slovensku fungovala vo viacerých stranách. Ak chcel byť Marec korektný, mal povedať, že KDH a Most boli ochotni ísť so Smerom. Tým, že Marec paušalizuje, vytvára dojem, že všetci pravicoví politici sú Ficovi rektoskopi. Ale to nie je pravda.

Tvrdenie Samuela Mareca 3:

“No a po tomto všetkom príde Figeľ a apeluje na občanov, aby sa zapájali, aby protestovali a aby si uvedomili, kam do Mečiara sa to Slovensko dostalo, lebo generálnym prokurátorom je zrazu niekto, komu cestu celá pravica vydláždila. Aby sme si rozumeli, absolútne nespochybňujem, že zvolenie Čižnára je parádnou fackou právnemu štátu, len nech sa netvária, že sa to všetko len tak akosi stalo, nikto za nič nemôže a ak aj áno, tak za to môže Fico.”

Odpoveď 3: Aby bolo jasné, Figeľ teda rozhodne nie je moja šálka kávy. Ale pravica vydláždila cestu Čižnárovi? Nebol to náhodou prezident Gašparovič? Nevládla pravica náhodou ešte dlhé mesiace po zvolení Čentéša? A čo by sa na nevymenovaní Čentéša zmenilo, ako by aj pravica vládla až do roku 2014? Mala by pravica prevziať zodpovednosť aj za to, za čo naozaj nemôže, len preto, aby mal Marec pocit “že sa netvária”?

Môj uzáver: Marec sa mýli. Za nevymenovanie Čentéša môže prezident. Ak by prezident Čentéša vymenoval, žiadneho Čižnára by nebolo.

Tvrdenie Samuela Mareca 4:

“Množstvo ľudí čaká, kedy im bude niečo ponúknuté a bude to niečo ucelené, niečo, čomu sa bude dať veriť. Očakávajú víziu prezentovanú dôveryhodnými ľuďmi, s ktorou sa budú môcť stotožniť. Lebo stotožniť sa chcú, tí voliči zo dňa na deň nezmizli, len neveria.”

Odpoveď 4: Marec má absolútnu pravdu.

Ale čo tým? Predstavme si teraz hypotetického pravicového politika, ktorý si myslí to isté, čo Marec. Ako by mal postupovať? Ako by mal predstaviť svoju víziu? Ako by mal vytvoriť možnosť, aby sa s ním ľudia mohli stotožniť?

Nemal by pôsobiť v politike? Inak ako politikou sa pomery zmeniť nedajú.

Ale ako pôsobiť v politike? Ak by bol v KDH, SDKÚ, Moste, SaS, Oľano, ako by mal dôveryhodne predstaviť svoje predstavy o Slovensku bez toho, aby mu hocikto, napríklad Marec, nevyhodil na oči Figeľa, Dzurindu, Janiša, pád vlády ...

Veď ak sa náš potenciálny politik zadefinuje ako pravicový, potom predsa patrí k “nim”, k pravici, tak potom je predsa zodpovedný za to, čo všetko “oni” napáchali.

Tak ako na to? Mal by potenciálny pravicový politik založiť novú stranu? Nebudú mu potom vyhadzovať na oči, že pravicu rozbíja a triešti namiesto toho, aby ju spájal? Nebudú mu vyhadzovať na oči, že nepotrebujeme ďalšiu osempercentnú stranu? Budú.

Problém je, že ak chcete niečo zmeniť a máte rovnaký pocit ako Marec, že väčšina pravice nie je schopná sebareflexie, musíte začať od nuly.  Musíte ísť s kožou na trh. Doslovne. Musíte hovoriť svoje predstavy. Niekomu sa budú páčiť a niekomu nie. Ale aspoň to skúsite. 

Tak sme to, Radovan, skúsili aj my v NOVE. 

Už rok nesedíme v Bratislave, ale stretávame sa s ľuďmi po celom Slovensku. Sú to desiatky stretnutí mesačne. So študentami, so zamestnávateľmi, so zamestnancami, s občanmi na diskusiách. Presviedčame ich o našich predstavách a o našich víziách. Napríklad o tom, že kozmetické zmeny nám už nepomôžu. Že po dvadsiatich rokoch potrebujeme túto krajinu postaviť odznova. Že musíme zmeniť systém ako taký, pretože žiadna zmena vo vláde vám nepomôže, ak nezmeníte aj justíciu a prokuratúru. 

Pred rokom sme mali nula percent, pred pol rokom sme mali päť percent, dnes sa blížime k desiatim. Myslím si, že týchto desať percenť ľudí nám verí preto, že im naše vízie a predstavy niečo hovoria. A veria nám aj preto, že cítia, že ich na rozdiel od starej pravice počúvame. Verte mi Radovan, týchto ľudí naozaj nezaujímajú ideologické drobnôstky sporov medzi liberalizmom a konzervativizmom. Títo ľudia chcú nádej, že to niekto so zmenou pomerov myslí vážne a že sa nebojí prísť s nimi diskutovať, aj keď sú na pravicu nahnevaní. A myslím, že nám veria aj preto, že sa nevzdávame a skúšame niečo urobiť, aj keď má dnes Fico 40 percent. Veria nám aj preto, že skúšame  pravicu postaviť na nohy.

Pokiaľ máme demokraciu, nemôžeme meniť pomery inak ako voľbami. A vo voľbách u nás kandidujú strany alebo hnutia. A aj keď chceme oslabiť vplyv strán, čo ja osobne napríklad chcem, nedá sa to urobiť inak ako politickou stranou, ktorá s tým kandiduje do  volieb.

Môj najobľúbenejší politik de Gaulle mal v jednej svojej knihe tento citát: “Na počiatku bolo slovo? Nie. Na počiatku bol čin!

Niekto tie činy skúša a niekto skúša tie slová. Ale slovami sa v demokracii pomery zmeniť nedajú. Tie sa dajú zmeniť iba kandidovaním a presviedčaním ľudí.

Slová, slová a slová utvrdzujú ľudí vo frustrácii. Frustrácia sa dá liečiť iba činmi. Činy, aj keď nedokonalé, sú malými krôčkami k nádeji. K nádeji, že sa niečo môže zmeniť.

Kennedy povedal: Nepýtaj sa, čo môže urobiť krajina pre teba. Pýtaj sa, čo môžeš urobiť ty pre krajinu.

Svojou reakciou na Marcov blog som chcel v zásade povedať to isté, čo sa mi zjavne nepodarilo:)

Ale ... Je naozaj také zvrátené povedať: “Nepýtaj sa, čo môže slovenská pravica urobiť pre teba. Opýtaj sa, čo ty môžeš urobiť pre slovenskú pravicu.”? Pod pravicou nemyslím len politikov. Ak považujeme akúsi hypotetickú slovenskú pravicu aj za našu záležitosť, pretože by sme ju chceli voliť, sú Kennedyho slová vo vťahu k našej pravici naozaj také pomýlené?

P.S. Radovan, ešte k mojej fixácii na Fica a Smer. Aby som Vám pravdu povedal, sú mi úplne ukradnutí. Ale nie je mi ukradnutá moja krajina. A vidím, že ak budú vládnuť Fico a Smer, tak nám našu krajinu ukradnú doslovne. Vôbec sa nehanbím za to, že budem presviečať ľudí, aby ich nevolili.

Mám svoju vlastnú predstavu o Slovensku, ktorú presadzujem a o ktorej presviečam spolu s mojimi kolegami ľudí po celom Slovensku. Mám ho rád, mám rád ľudí, ktorí na Slovensku žijú a myslím si, že si zaslúžia lepšiu vládu ako dnes máme. Mám k našej krajine vzťah a preto túžim po tom, aby sa jej darilo. Chcem urobiť niečo preto, aby sme boli hrdým, rešpektovaným štátom, ktorý ľuďom garantuje spravodlivosť a slušné podmienky na život. Aspoň to skúsim.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?