Bez národného cítenia pravica Kotlebu ani Fica neporazí

Autor: Milan Krajniak | 13.11.2013 o 8:14 | (upravené 13.11.2013 o 8:20) Karma článku: 17,23 | Prečítané:  4548x

Myslím si, že Marián Kotleba nie je problémom Slovenska. Naozaj si myslíme, že ľudia volili Kotlebu preto, že ho chcú za budúceho vodcu slovenského národa? Volili ľudia Kotlebu, lebo od neho chcú, aby zavrel Rómov do rezervácií a prípadne ešte horšie? Som presvedčený, že ozajstným problémom Slovenska je dôvod, pre ktorý ľudia v Banskobystrickom kraji Kotlebu volili. A domnievam sa, že problémom analýz, článkov a diskusií o Kotlebovi je fakt, že sú plné hľadania a odsudzovania zástupných vinníkov a návrhov riešení zástupných problémov.

Myslím si, že ľudia volili Kotlebu kvôli pocitu opustenosti. Veľa ľudí na Slovensku má pocit, že sú opustení, osamotení vo svojich problémoch, vo svojej ťažkej životnej situácii.

Ak sa ľudia skúsia obrátiť na štát, čoho sa dovolajú? Platí na Slovensku aspoň základná spravodlivosť? Má človek pocit, že politik, policajt, sudca a úradník myslia aj na neho? Čo si má človek počať, za kým ísť?

Ak si človek povie, že za toho Fica je to tu zlé a obráti sa na nás, na pravicu, čo si od nás vypočuje? “Neboj sa. Znížime ti dane, založíš si živnosť, začni podnikať a bude ti sveta žiť!”

Alebo “Hlavne sa nespoliehaj na štát, spoliehaj sa SÁM na seba!”.

Ale slovenský človek práve často nevie, čo si počať. Potrebuje pomôcť. A my ho vytláčame do ešte väčšej individuálnej samoty. Tlačíme ho niekam, kde mu je zle, kde už nevládze. Náš človek veril, že na rozdiel od pravice, ho Fico neopustí, nezradí. Dnes cíti, že ho aj Fico opustil. A Bohužiaľ, cíti aj to, že pravica mu ponúka niečo, čo ho momentálne vôbec nezaujíma.

My Slováci nie sme väčšinovo individualistické tvory. Možno je to zapríčinené dejinami,  nedostatkom sebavedomia, ale je to tak. Väčšina nás Slovákov chce niekam patriť. Chce sa k niekomu prichýliť. Chce sa o niečo oprieť. My Slováci máme dušu. A túžime po tom, aby sme boli prijatí. Takí, akí sme. Aj s chybami a nedokonalosťami, ktoré má každý.

Kedysi nám dôstojnosť dodávalo naše kresťanstvo. Každý človek, bez ohľadu na svoje postavenie, pôvod a dokonca aj chyby môže byť spasený. Pán Boh je milosrdný a hľadá hriešnikov, nie spravodlivých. Kým bola viera na Slovensku živá, človek sa mohol oprieť o Pána Boha, prípadne sa utiekať k Panne Márii. Človek nebol sám.

Neskôr sme sa začali cítiť aj ako príslušníci slovenského národa. A ako sa u časti Slovákov viera vytrácala, mohli sme sa všetci cítiť aspoň ako súčasť slovenského národa. Ale ako sa môžeme cítiť dnes? V Európe, v globalizovanom svete je osamotený jednotlivec čoraz menší a tlak problémov sveta je čoraz väčší.

My Slováci, potrebujeme CÍTIŤ. Potrebujeme sa cítiť byť súčasťou niečoho väčšieho, ako je sám osamelý človek.

Dokonca aj mnohí slovenskí liberáli, ktorým sa pri slovách slovenský národ ježia všetky  chlpy na tele, sa potrebujú cítiť ako súčasť niečoho väčšieho - napríklad Európy, humanistickej civilizácie alebo svetového spoločenstva. Všetci potrebujeme cítiť.

A teraz sa vráťme do Banskej Bystrice. Hlas pre Kotlebu nebol väčšinovo hlasom za rasizmus, hlasom proti Rómom alebo hlasom proti demokracii. Hlas pre Kotlebu bol výkrikom a žiadosťou: “Tu som! Vypočujte ma niekto! Mám pocit, že na mňa kašlete! Nemám sa dobre. Nechcem byť sám! Neviem byť sám.”

Vypočujeme my pravičiari tento hlas? Máme schopnosť cítiť s týmto hlasom? Máme my pravičiari dostatočné národné cítenie? Chceme aj s týmto hlasom tvoriť jedno spoločenstvo? Chceme sa spolu radovať aj spolu smútiť? Chceme cítiť s národom?

Ak áno, Kotleba je nepodstatný. A dokonca aj Fico bude rýchlo prekonaný, pretože ľudia cítia, že ich zrádza, že nemyslí na dobro celku ale iba na dobro niekoľkých.

Myslím si, že ak chce slovenská pravica uspieť, nemôže ponúkať individuálne riešenia pre jednotlivcov. Mala by ponúknuť spoločné riešenia pre celý národ. Mali by sme sa snažiť presvedčiť ľudí, že sa cítime byť súčasťou slovenského národa. Bez ohľadu na to, či sme chudobnejší alebo bohatší, podnikatelia alebo zamestnanci, či sme srdcom východniari, Oravci alebo Bratislavčania. Uspejeme iba vtedy, ak ľudia budú cítiť, že nám záleží na tom, aby sme sa mali dobre všetci spolu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?