Otvorený list Radovi Ondřejíčkovi

Autor: Milan Krajniak | 8.7.2014 o 13:43 | Karma článku: 11,23 | Prečítané:  25992x

Myslím si, že názov Cynická obluda je presný a výstižný. Označuje niekoho, kto si nič neváži a nič mu nie je sväté. Nebudem zdieľať koláž, ktorá ma pohla k týmto riadkom. Iba popíšem, o čo v nej ide. Boh Otec hovorí Synovi: "Ona trvala na tom, že si mám ísť radšej kúpiť kondómy, lenže bola nedeľa a všade mali zo zákona zavreté… A tak si na svet prišiel ty.” Tieto slová sú hnusnou, sprostou a zlomyseľnou urážkou Boha, v ktorého verím, a ktorého si vážim. 

Ako kresťan beriem Boha ako svojho adoptívneho otca. Niekoho, kto mi dal život, a kto sa o mňa stará ako o svoje dieťa. Som mu vďačný. Svätú Máriu, Matku Božiu vnímam ako svoju adoptívnu matku, ku ktorej sa v modlitbách obraciam, keď som smutný, keď neviem ako ďalej. 

Preto ma bolí a trápi, keď niekto môjho adoptívneho otca a moju adoptívnu matku uráža. 

Pán Ondŕejíček, skúste si predstaviť, že by niekto verejne urážal a ponižoval vášho otca alebo matku. Napríklad tak, že hoci by vám otec a mama hovorili, ako sa na vás tešíli, že žili a žijú iba pre vás, v skutočnosti vás klamali a iba nezohnali kondómy.  Ako by ste sa cítili? Volali by ste na neho: "Ešte, ešte! Urážaj mi rodičov! Veď máme slobodu slova!"?

Možno si neuvedomujete dôsledky svojich "vtípkov" urážajúcich Boha, ktorého si vážia a rešpektujú státisíce vašich spoluobčanov. Možno ste iba prázdny a povrchný. Ale to vás neospravedlňuje.

Chýba vám totiž to najzákladnejšie, čo robí spolužitie človeka s iným človekom dôstojným. A to je úcta. Práve úcta nám káže dodržiavať isté hranice, isté mantinely vo vzťahu k iným ľuďom.

Napríklad úcta k našim predkom. Alebo úcta k starším. Naši predkovia a naši žijúci starší verili a väčšinou veria v Boha. Dúfali a dúfajú v spásu svojej duše. Generácie a generácie Slovákov padali a vstávali, hrešili a prosili o odpustenie, obracali sa v modlitbách na svojho Boha a na Matku Božiu, aby im pomohli dôstojne zvládnuť pozemskú púť. Máte veľkú odvahu, pán Ondřejíček, ak dokážete urážať tieto generácie pohŕdaním tým, čo im v ťažkých časoch pomáhalo prežiť a zachovať si ľudskú dôstojnosť.

Takže, ako to s vami naozaj je, pán Ondřejíček? Aký je váš motív? Chcete sa iba baviť? Alebo sa chcete baviť urážaním iných? Vidíte v tom rozdiel? To viete iba vy.

Chcel by som vám povedať ešte jednu dôležitú vec: Na Slovensku žijú aj ľudia, ktorí neberú veci len tak akože, naľahko, jedno slovo tam, jedna urážka späť. Ja osobne sa radím k tým, ktorí si myslia, že sa veci zlepšia vtedy, ak na Slovensko vrátime úctu k Bohu, k ľuďom a k hodnotám. 

Pokojne urážajte mňa, je mojou kresťanskou povinnosťou sa s tým vyrovnať. Ale prestaňte urážať Boha a ľudí, ktorí v Boha veria. Inak budete mať so mnou do činenia. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?