Krivdy a egoizmus sú najväčšie zlá, ktoré trápia ľudí na Slovensku. Keď my, Slováci, nevieme tieto zlá uniesť, hľadáme riešenia, ktoré máme hlboko v našej národnej pamäti. Spomeňme si na slová piesne: “Ja musím byť zbojník, bo krivda veliká, neprávosť u pánov, pravda u zbojníka”. Keď pocit krivdy a opustenosti prerastie únosnú mieru, keď riešenia neprichádzajú zvnútra systému, zúfalo sa chytáme aj slamky. Hoci vieme, že zbojník nič nevyrieši. Veď slová spomínanej piesne pokračujú takto: “Hej, pravda u zbojníka, čo zná krivdy s nami, a keď im niet rady, ráňa ich guľami.” A máme to tu. Hoci si zbojník s krivdami neporadí, aspoň pánov poráňa guľami. Vytrestá ich. Nič to nevyrieši, ale nech aj páni pocítia, ako sa musíme cítiť my.