Skúsil už na nás vysoké dane, odvody, šikanovanie zo strany vládnych úradníkov a stále sme sa nepoučili. Tak sa nás Robo rozhodol poriešiť exemplárne. Poslal na nás niečo, čo je odskúšané. Ako skúsený marketingový mág dobre vie, že už sto rokov sa ľudia vo filmoch najviac boja zombíkov.
Ako to celé vzniklo? O tom pojednáva nasledujúci fejtón.
Zvesť o Ficovom rozhodnutí postihnúť Bratislavu strašným trestom sa rýchlo rozšírila medzi Robovými vernými. Kali mu navrhol, nech na nás Bratislavčanov pošle Biľakovho zaťa Šveca. Paška mu navrhol, že presťahuje do Bratislavy Rudka Schustera. Ale Robertovi Ficovi sa to stále nezdalo. “Priatelia, čo to nechápete, oni sú stále živí! Tých sa nikto nezľakne. Potrebujem niečo lepšie”.
Zvesť o strašnom treste pre Bratislavu sa rozšírila aj medzi spriaznených oligarchov, ktorí zarobili peniaze poctivou prácou a Roberta Fica podporujú iba preto, že majú rovnako ako on silné sociálne cítenie. A vtedy mu zavolal Slávo Haščák.
Cŕŕŕn.
“Fico. Kto volá?”
“Dobrý deň. Tu je Haščák”.
“Á, servus Oto. Ako sa máš. Neboj sa, tvoj chlapec sa mi páči. Poviem Širokému, nech povie tomu Čechovi, nech ho určite vezme do Soči. Považuj za vybavené.”
“É, ehm, tu je Jaroslav Haščák”, pán premiér”.
“Jaroslav Haščák...? A kto ste? Čo chcete?”
“Pán premiér, viem, že sme sa nikdy nestretli a nepoznáte ma, ale možno mám riešenie vášho problému, ktorý teraz riešite”.
“Nehnevajte sa, ale na bláznov nemám čas ...”
“Neskladajte pán premiér, mám pre vás toho zombíka!”
“Zombíka? ... A o koho by išlo?”
“Spomínate si na tú blbosť, to o tej Gorile, čo zomlela Dzurindu?”
“Ale prosím Vás, Dzurindu nepostavím, to zase nie.”
“Pán premiér, nejde o Dzurindu, ide o tú mŕtvolu z Gorily.”
“No tak na nejakú mŕtvolu si v tejto súvislosti naozaj nespomínam.”
“Nepamätáte sa, pán premiér? Ja som sa vás v tom byte na Vazovovej mal akože spýtať, že čo Beňová. No a vy, vy ste povedali tú vec o nej. Teda akože povedali.”
“Počkajte, a čo som akože povedal o tej chuderke?”
“Pravdu, iba pravdu, pán premiér. Údajne ste povedali, že “Beňová je mŕtva”. No ale ak naozaj tesne pred tým údajne zomrela, a pritom tu stále pobehuje, tak potom, keďže vy nikdy neklamete, tak potom údajne, akože .... no proste, potom je Flašíková zombík!”
(Ticho v telefóne)
“Akože, že by som ju ako oživil? Nie to nejde. Predsa len v Bratislavskej župe žijú aj voliči Smeru. Až taký strašný trest nemôžem na Bratislavu poslať. Aj keď ... a čo, kašľať na voličov, veď volič je hovno, hahaha, veď to si tuším povedal Slavo ty, hahaha, ...ehm teda údajne, no veď ľudia toho popíšu. No ale vážne, to nejde, veď tu býva aj Kali, Boris Zala, Martin Glvač, to sa nedá .... ale zase ten Glváč ma v poslednom čase serinká. Šak on za tú Bratislavu zodpovedá, on mal zabezpečiť, aby si ma tu ľudia vážili. Nech je tak. Oživíme tú chuderku a pošleme ju na Bratislavu aj Fedorom a Kočnerom, jáj to bude sranda!”
“Perfektne ste to vymysleli, pán premiér.”
“Veď hej. Hej. No ... ale čo za to, ľudia ako vy nič nerobia zadarmo, prečo ste sa ozvali, čo za to chcete?”
“Pán premiér, to je grátis. Viete, aj mňa tí Bratislavčania serinkajú. Nevážia si šikovných ľudí, tak nech majú zombíkov, haha!”
“A viete čo, pán Haščák, dohodnem vám to stretnutie s Paškom, čo vám už sedem rokov sľubujem.”
“Á, výborne, ehm, no, aby som pravdu povedal, už sme sa párkrát stretli ale rád si s ním dám kávu. No nebudem vám už vyrušovať, váš čas je vzácny, dovidenia.”
“Dovi, dovi.”
Bŕŕŕ’! Až ma strhlo.
Ešteže nič z toho nie je pravda.
Ešteže Monika Flašíková je sympatická dáma, úspešná europoslankyňa. Reči, ktoré sa o nej hovoria, že kedysi bola vicežupankou a bola zapletená do kauzy nového hokejového štadióna, to sú len ohovárania závistlivých.
A v skutočnosti aj nás Bratislavčanov má pán premiér úprimne rád.
A aj my jeho.
